Just so you know (Harry Potter)

Autor: AmandaCJY

Raiting: neobmedzene

Žáner: romance

Obsah: Harry/Hermione jednorázovka založená na pesničke Just so you know od Jessie McCourtneyho

Poznámka prekladateľa: preklad má svoje muchy, ale snáď mi to odpustíte :) Poviedka ma zaujala nie len preto, že som fanúšik páru Harry/Hermiona a Jessiho pesnička Just so youknow je moja obľúbená, ale aj preto, že sa určite mnohý v tejto poviedke spoznáte ;) Vrátene mojej maličkosti :D

 

 

Harry Potter sedel medzi svojimi dvoma najlepšími priateľmi na svete, Ronom Weasleym a Hermionou Grangerovou, zatiaľ čo Rokfrotský expres uháňal krajinou. Ron hral šach s Nevillom a Hermiona sa opierala o jeho rameno a spala. Harry sa na ňu usmial, aj keď ho pri tom pohľade zabolelo srdce. Odvrátil sa od nich a zahľadel sa na škótsku krajinu za oknom. Tie zorané polia za oknom vyzerali prázdne, ale nie natoľko, ako sa on cítil. Vzdychol si. Aký zmysel malo vyhrať vojnu, keď sa cítil takto? Znovu začal civieť na Hermionu. Jeho pohľad kĺzal po tej hladkej smotanovej pleti, jej dlhých mihalniciach a plných perách. Prehltol pri tej predstave, ako by ju chytil a na mieste pobozkal. Zavrel oči a oprel sa. Náhla zmena citov, vo vzťahu k Hermione bola preňho záhada, ale darilo sa mu to úspešne skrývať.

 

 

Ešte predtým, než Hermiona pobozkala Rona uprostred bitky, boli spolu vonku. Obaja vyzerali byť šťastnejší než dlho predtým. To bolo presne to, čo obaja chceli a Harry im to želal. Avšak, svoje city nedokázal zmeniť. V skutočnosti ho ten bozk hlboko ranil. Bolo to hlavne preto, pretože sa rozišiel s Ginny a vystaval okolo seba nepriechodnú stenu. Bolo mu ľúto, že si už skôr nevšimol, aká úžasná, krásna a fenomenálna žena je v jeho živote. Vojna ho donútila rýchlo dospieť a jeho požiadavky na priateľku sa zmenili. Ginny ich už rozhodne nespĺňala. V skutočnosti, všetky jeho očakávania sedeli len na jednu jedinú osobu.

 

 

Hermiona otvorila oči a naskytol sa jej tento pohľad: Harry sa hlavou opieral o oprierku hlavy a spal s pootvorenými ústami. Usmiala sa. Vyzeral tak nevinne a uvoľnene. Pár dní dozadu si všimla, že bol tichší než obyčajne. Víťazstvo vo vojne ho viac naštvalo než potešilo. Zahryzla si do pery. Možno sa cítil byť prehliadaný, keď teraz chodila s Ronom. Rozhodla sa, že sa to tento rok zmení. Pozrela na hodinky a zistila, že čoskoro budú v Rokforte. Odtiahla hlavu z Ronovho ramena a vyhlásila: ,, Mali by sme sa prezliecť do školských uniforiem.´´

,,Neskôr, Miona,´´ odpovedal Ron roztržito. ,,Pešiak na E5.´´

Podráždene si odfrkla, vstala a zatriasla Harryho ramenom.

,,Harry, vstávaj!´´

Harry sa s trhnutím prebral a okuliare mu skĺzli z nosa. Natiahla sa po jeho okuliaroch a nasadila mu ich späť na nos.

,,Koľko je hodín Hermiona?´´ spýtal sa a široko zazíval.

,,O chvíľu budeme v Rokforte, tak by ste sa mali prezliecť do uniforiem
a keď už sme pri
tom, mohol by si tuto šachistov upozorniť, aby urobili to isté. Pôjdem, nech máte nejaké súkromie,´´ povedala a pri odchode zavrela dvere kupé.

Harry si pretrel oči a pozrel na Rona a Nevilla. Hneď mu bolo jasné, že Hermionine pokyny prešli bez povšimnutia. Obaja boli tak zabraný do hry, že aj keby vedľa nich vybuchla bomba, tak si toho nevšimnú. Rozhodol sa, že tu po nich nebude kričať a jednoducho sa prezliekol sám. Ako tak na oboch chlapcov pozeral, dostal nápad. Vytiahol svoj prútik, rýchlo zašepkal Aquamenti a oboch polial prúdom studenej vody.

,,Dokelu Harry! To bolo za čo?´´ skríkol Ron.

,,To je nič v porovnaní s tým, čo by vám Hermiona urobila, keby zistila, že ste ju nepočúvli,´´ odsekol Harry.

Ron čosi zavrčal a začal si vyťahovať uniformu z kufra. Neville podozrievavo sledoval Harryho a rýchlo sa snažil ryšavca napodobiť. Harry zatiaľ vyšiel na chodbu a všimol si smejúcej sa postavy. Ten smiech by poznal hocikde. Venoval Hermione letmý úsmev.

,,Čo je také smiešne?´´ spýtal sa.

,,Len...len spôsob, akým si Ronovi dohovoril. Viem si predstaviť ten jeho výraz.´´

Vyžarovalo z nej šťastie a Harry zdvihol jedno obočie. Ešte nevidel, aby sa Hermiona chovala takto, ale bolo to dobré znamenie. Zjavne sa rozhodla byť veselšia
a uvoľnenejšia.

Odrazu stíchla a objala ho. Začervenal sa a privoňal k jej vlasom. Voňali po ružiach a po škorici. Cítil jej telo na svojom a jeho predstavivosť sa rozbehla na plné obrátky. Keby to Ron zistil, zabil by ho. Len neochotne sa od nej odtiahol, ale nakoniec ju objal okolo pása.

,,To bolo za čo?´´

,,Za to, že si taký úžasný kamarát, Harry. Vždy si pri mne stál a to si vážim,´´ usmiala sa naňho.

Harry zalapal po dychu. Nutkanie ju pobozkať bolo neuveriteľne silné, tak ju rýchlo pustil, aby tomu zabránil. Nemohol to urobiť svojmu najlepšiemu kamarátovi. Pozrel na ňu. Na tvári sa jej usídlil ublížený výraz a tak, aby rýchlo odviedol jej pozornosť inam, povedal: ,,Samozrejme Hermiona, si predsa moja najlepšia kamarátka a mám ťa rád, takže budem pri tebe stáť nech sa deje čokoľvek.´´

A bol tu ten úsmev, ktorý tak miloval.

 

 

Niekoľko dní potom, Harry kráčal do knižnice s taškou v ruke. Dospel totižto k názoru, že je ten správny čas brať vážne Hermionine rady, aby sa začali učiť na OVCE vážne. Keď však zabočil za roh, naskytol sa mu nepríjemný pohľad. Ron s Hermionou stáli pred knižnicou, držali sa za ruky a o niečom sa rozprávali, ale Harry bol príliš ďaleko na to, aby ich počul. Rýchlo sa schoval do výklenku. Síce vedel, že majú radosť zo svojho vzťahu, ale on naozaj nepotreboval vidieť, ako sa bozkávajú. Po niekoľkých minútach vyšiel zo skrýše a zistil, že chodby sú pusté. Úľavne si vydýchol
a pokračoval v ceste do knižnice. Kývol na knihovníčku a vybral sa k miest, kde Hermiona normálne sedávala. Presne ako tušil, bola tam sama. Čosi horúčkovito škrabala na pergamen a okolo nej sa povaľovalo plno kníh. Sadol si na stoličku oproti nej a vytiahol si vlastné knihy a domáce úlohy. Písal už hodnú chvíľu keď odtrhla oči od pergamenu a prekvapene vydýchla.

,,Harry...nevšimla som si, že si tu!´´

Harry sa zasmial. Bolo pre ňu tak typické, že sa ponorí do práce tak, že si nevšíma dianie okolo seba. Podľa neho to bol milý zlozvyk, ale on bol trochu zaujatý.

Obdarila ho rýchlim úškrnom, keď sa zasmial.

,,Takže,´´ začal. ,,Kde je Ron? Myslel som, že tu s tebou bude.´´

Hermiona prevrátila očami.

,,Harry, naozaj si myslíš, že by Ron ochotne trávil svoj čas v knižnici? Mimochodom, čo tu ty robíš?´´

Položil si ruku na srdce a s predstieranou bolesťou povedal: ,, Au, teraz si ma ranila Hermiona. Myslíš si, že neviem byť tak pracovitý ako ty, však?´´

,,Z minulosti...áno,´´ našpúlila pery a on vedel, že si z neho uťahuje.

,,Nuž slečna, určite vás poteší, keď sa dozviete, že som si vaše rady ohľadne OVIEC vzal k srdcu a rozhodol som sa, že budem pracovať tvrdšie v nasledujúcich mesiacoch.´´

Na tvári jej rozkvitol úsmev. Naklonila sa ponad stôl a pobozkala ho na líce. Jeho tepová frekvencia vyletela prudko nahor. Snažil sa nečervenať a tak začal zhlboka dýchať.

,,Ďakujem, že si ma počúvol.´´

 

 

Hermiona sedela s Harrym a Ronom pri jazere. S Ronom sa držali za ruky. Pozrela sa na Harryho. Vyzeralo to tak, že je stratený hlboko vo svojich myšlienkach. Pozrela na Rona, ktorý práve pospával a tak sa rozhodla porozprávať s Harrym.

,,Si v poriadku, Harry?´´

,,Hmmm´´

,,V poslednej dobe vyzeráš byť zamyslený.´´

,,Och, to nič nie je, Hermiona.´´

,,Vieš, že sa mi môžeš zveriť s hocičím.´´

Chvíľu na ňu hľadel, potom krátko pozrel na jej a Ronovu ruku.

,,Prepáč Hermiona, ale toto nie je niečo, o čom by som chcel s tebou hovoriť,´´ odpovedal.

Hermionu to bolelo. S Harrym si vždy boli blízky. Vzďaľovali sa snáď od seba kvôli vzťahu, ktorý mala s Ronom? Toto naozaj nechcela.

 

                                                                                                                  

Niečo Harryho pomaly zabíjalo a nie, nebol to kúsok duše Temného pána. Toto bolo iné. Jednalo sa o bolesť z nešťastnej lásky. Tak veľmi ju miloval a ona jeho lásku neopätovala. Samozrejme, nemohol jej to povedať, pretože všetky jeho myšlienky sa točili okolo neho a jej. Vedel, že by ju to bolelo a želal si, aby sa do nej nikdy nebol zamiloval. Všetko by bolo jednoduchšie, premýšľal a hodil kameň do čierneho jazera, sledujúc ako niekoľkokrát poskočil na hladine. Sledoval Ronovu a Hermioninu interakciu, bol by dal všetko na svete, keby mohol byť na Ronovom mieste.

Počas večere, niekoľko mesiacov po udalosti pri jazere, Harry sledoval Rona s Hermionou. Ron sa tváril strápene a Hermiona sa naňho ani len nepozrela. Nakoniec sa ryšavec naklonil k Hermione a čosi jej pošepkal. Nech to bolo čokoľvek, ona prikývla a obaja odišli z Veľkej siene. Harry si vzdychol a pretrel si tvár rukami. Najskôr sa niekam zašili.

,,Si veľmi čitateľný, vieš o tom?´´

Harry zdvihol hlavu. Neville si sadol oproti nemu s úsmevom na tvári.

,,Čo tým myslíš?´´

,,Nehraj hlúpeho, Harry. Všetci vieme, že si zamilovaný do...no však vieš koho myslím,´´ povedal Neville a rozhliadol sa po spolužiakoch.

,,Nuž, čo tým chcem povedať,´´ pokračoval. ,,Budeš s tým niečo robiť?´´

,,Nemôžem.´´

,,Nemôžeš alebo nechceš? Porozmýšľaj o tom,´´ povedal Neville, vstal a odišiel.

Na základe Nevillovích slov, Harry dospel k jasnému záveru. Chcel povedať Hermione, čo k nej cíti, ale na druhú stranu sa bál, že to nebude cítiť rovnako a tým by mohol zničiť ich priateľstvo. Nehovoriac o tom, že Ron by ho znenávidel a on nemohol prísť o oboch. Uvedomil si, že by ju mal nechať ísť a sám sa pohnúť ďalej. On jednoducho nemohol zničiť ich priateľstvo takýmto spôsobom.

 

 

,,Operácia dostať sa cez Hermionu´´, pomyslel si Harry nahnevane o týždeň neskôr. Nefungovalo to, hlavne nie vtedy, keď tu bola každý deň s tým svojim žiarivým úsmevom a teplým objatím. Dnes sa pristihol, trochu nečakane, sám v knižnici. No dobre, nebolo to tak úplne nečakané. Ron včera večer pozval Hermionu do Rockvillu, urobil to dokonca verejne v spoločenskej miestnosti. Harry jednoducho nechcel ísť sám do Rockvillu, napriek tomu, že mu Hermiona navrhla, aby sa neskôr stretli U troch metiel. Odmietol. Vedel, že by mu veľmi nepomohlo, keby ich musel celú dobu pozorovať. No a to bol dôvod, prečo tu teraz sedel a díval sa cez okno, úplne sám.

Harry odtrhol oči od okna a začal si prezerať text z Obrany proti čiernej mágii, ale on sa jednoducho nevedel sústrediť, slová mu plávali pred očami a on nedokázal myslieť na nič iné než na teplé hnedé oči. Zaplavila ho vlna smútku. Mal toľko príležitostí jej povedať ako sa cíti, ale aj tak to neurobil. Mal toľko času na príklad vtedy, keď skamenela a on pri nej presedel toľko času. Potom tu bol Vianočný ples vo štvrtom ročníku, kde stačilo len nazbierať trochu odvahy a spýtať sa jej, ale tiež vedel, že sa Ronovi páči napriek tomu čo všetko o nej povedal. Nehovoriac o tom množstve času, ktorý mal v stane po tom, čo Ron odišiel...premárnil toľko príležitostí. Časť z neho ju vždy milovala, ale on nebol dosť chytrý na to a uvedomil si to až oveľa neskôr.

 

 

Bol tak zamyslený, že nepočul tiché kroky osoby, ktorá sa k nemu blížila, kým nestála priamo pred ním.

,,Her...Hermiona?´´ vyprskol.

Usmiala sa naňho tým svojim prekrásnym úsmevom.
,,Ahoj Harry,´´ zašepkala.

,,Čo tu robíš?´´ Podvedome povedal presne to, čo ona jemu pred niekoľkými mesiacmi, keď sa tak nečakane objavil pred ňou.

,,Nuž Harry, odkedy je tu knižnica a ako ma poznáš, nemalo by ťa prekvapovať, že ma tu nájdeš,´´ odpovedala mu pobavene.

,,Až na to,´´ pokračoval rýchlo. ,,Čo s Ronom? Nemali ste ísť náhodou spolu do Rockvillu?´´

,,Áno, mali sme, ale plány sa zmenili,´´ povedala a sadla si oproti nemu.

Harry spýtavo nadvihol obočie.

,,Nikdy som s Ronom nebola vonku,´´ priznala sa. Hneď ako to povedala, prikryla si ústa rukou.

Hermiona zhlboka dýchala. Niekoľko minút sa snažila pozbierať rozutekané myšlienky a potom sa zahľadela priamo naňho.

,,Milujem ťa.´´

Tie dve slová zneli ako rajská hudba. Jedna jeho polovica chcela výskať od radosti, ale tú druhú zaujímalo, ako to myslela tým, že nikdy nebola s Ronom vonku. Hneď sa jej na to spýtal.

V očiach sa jej zjavila bolesť, ale aj tak sa dala do rozprávania.

,,Vždy som ťa milovala Harry, ale nezdalo sa, že by si to cítil rovnako, tak som sa rozhodla to skúsiť s Ronom, ale nefungovalo to. V skutočnosti, sme obaja vedeli, že to nebude fungovať a vedeli sme to už od šiesteho ročníka. Vždy sme sa hádali a to vzťahom nepomáha. Vždy vedel, že som ťa milovala, hlavne po tom, čo mu ukázal horcrux v momente, keď sa ho snažil zničiť. Okrem toho mi Ron povedal, že si vždy myslel, že to takto dopadne, hlavne po tom, čo som sa rozhodla zostať v stane s tebou a nie odísť s ním. Tiež sa zmienil, že by si ku mne mohol niečo cítiť, ale neboli sme si tým tak úplne istý. Potom prišiel s nápadom, že by sme sa pred tebou pobozkali, aby sme zistili, či to s tebou niečo urobí, ale nič sa nestalo a ja som to už naozaj chcela vzdať. Ron ma presvedčil, aby sme v tej hre pokračovali a on sa pokúšal zistiť, čo si o tom všetkom myslíš. V skutočnosti, sme ťa chceli donútiť k tomu, aby si žiarlil,´´ vyhŕkla.

Harry na ňu zostal civieť a snažil sa to pochopiť. Jedna jeho časť sa na nich hnevala, pretože ho tak dlho vodili za nos, ale tiež si uvedomil, že nikdy nedal najavo svoje city, takže sa nemohli nič dozvedieť.

,,Je mi ľúto, že som ti takto musela klamať celý rok, ale nikdy si si neuvedomil, že sme sa s Ronom nanajvýš držali za ruky?´´

Harry sa zamyslel a musel uznať, že okrem toho okamihu pred knižnicou, kde vlastne tiež nevidel, že by sa bozkávali a on si len myslel, že sa to stalo, a potom vtedy pri jazere...

,,Obaja ste boli veľmi presvedčivý, ale aký dôvod ste k tomuto všetkému mali?´´ Hermiona sebou pri tejto poznámke trhla.

,,Keď som si uvedomila, napriek všetkému čo som spravila, že ťa stále milujem. Každý deň, keď som sa na teba pozrela, pripomenul si mi čo všetko nemám a bolo veľmi ťažké to ignorovať,´´ povedala a pozrela naňho.

 

 

,,Viem, že to nemusíš cítiť rovnako, ale tie myšlienky ma prenasledujú už pridlho a myslím, že by si to mal vedieť. Stále som dúfala, že o mňa prejavíš záujem, ale teraz viem, že som sa mýlila. Dúfam, že ťa jedného dňa prestanem milovať a pochopím, keď sa rozhodneš so mnou nerozprávať.´´ S týmito slovami vstala a vybrala sa preč.

Harry sledoval jej vzďaľujúcu sa postavu.

Ona ho milovala.

Urobil by príšernú chybu, keby ju teraz nezastavil

Hermiona po niekoľkých krokoch začula škripot stoličky, čosi ju chytilo za ruku a otočilo okolo osi. Zahľadela sa do tých smaragdových očí plných lásky tesne prd tým, než ju tie pery, o ktorých toľko fantazírovala, dotkli tých jej. Ten bozk bol jemný a krásny, a naplnený toľkou láskou, až mala pocit, že jej z toho pukne srdce. A v tom momente si uvedomila jednu vec.

Tiež ju miloval...