Lucius sa vrátil do salónu, kde naňho netrpezlivo čakal Narcissa s Dracom. Keď videli, že za ním nejde žiaden auror, viditeľne si vydýchli, no napätie z ich tvárí celkom nezmizlo. Snape sa nevrátil a rozhodne nebolo jeho zvykom odísť bez rozlúčenia. Niekto bol v dome a Severus pravdepodobne zostal s touto osobou alebo osobami.
,,Kto to bol, miláčik?´´ spýtala sa Narcissa a vstala od stola, na ktorom mala rozložené rôzne papiere.
Rovnako ako v dobe, keď bol Smrťožrútom, ju s úsmevom ubezpečil: ,,To je v poriadku zlatko, nie je to nič dôležité. Pomôž svojej matke roztriediť veci, ktorých sa nechce zbaviť. Potom povedz Sisidy, aby nechcené veci spálila.´´
,,Chcel si povedať ´poslala na charitu ´ a nie spálila,´´ opravila ho Narcissa dôrazne.
Rýchlo pobozkal manželku na pery a vytratil sa na chodbu. Nedostal sa však ďaleko, keď zaregistroval za sebou náhli pohyb. Prudko sa otočil, tasiac prútik. Draco potlačil výkrik, zastal a vystrašene zdvihol ruky nad hlavu. Lucius chcel útočníka zakliať, no v poslednej chvíli si uvedomil, že to je len Draco.
,,Do pekla Draco, nemusíš sa za mnou takto zakrádať. Chceš aby som ťa zranil alebo rovno zabil?´´ zasyčal Lucius sa sklopil prútik.
Draco prikývol a spustil ruky. ,,Ja len...Kto tu je? Prečo si nám to nepovedal?´´
,,Pretože sa vás to netýka. Teraz sa vráť a rob čo som ti povedal.´´ Počkal kým sa chlapec neotočil a neodkráčal do salóna. Potom pokračoval do iného salóna.
Rabastan a Nott sa správali ako doma; každý z nich držal čašu dobrého vína a boli rozvalený na pohovke. Severus sedel v kresle, ruky a nohy prekrížené, a nechal sa od vypočúvať od svojich smrťožrútskych kolegov. Severus stoicky pozeral do zeme a úprimne a sarkasticky im odpovedal na otázky, z čoho väčšina odpovedí smerovala k Nottovi. Už zabudol na ich spoločné roky v Rokforte a na svoju nevraživosť voči Nottovi.
,,Takže, keď sme teda prediskutovali moje z mŕtvych vstanie, smiem sa spýtať, čo tu robíte vy?´´ spýtal sa Severus sucho. ,,Nemali by ste byť v Azkabane?´´
,,A ty snáď nie?´´ vrátil mu to späť. Zrazu sa usmial, pozdvihol pohár na pozdrav a zvyšok prehltol. ,,Dobre, že si späť Lucius. Mohol by som ešte dostať trochu vína?´´
V Luciusovich očiach sa nebezpečne zablyslo. ,,Vyzerám snáď ako domáci škriatok?´´
Rabastan ho prebehol pohľadom. ,,Nie, skôr ako vysoký elf.
Dámam to veľmi imponuje a považujú ťa za pekného. Čo by som...´´
,,Pekný. Oni si myslia, že som pekný,´´ prerušil ho Lucius.
,,Chápem prečo,´´ ozval sa Nott a odložil pohár. Všetci traja sa naňho divne pozreli. Muž sa hneď poponáhľal s vysvetlením. ,,Myslím tým, že viem pochopiť, prečo si myslia, že je pekný.´´
,,Pekný, si riadny somár,´´ vyštekol Lucius.
Severus prevrátil očami a sťažka si vzdychol. Spomedzi všetkých Smrťožrútov by si nikdy nestavil na Notta, že sa mu podarí uniknúť. ,,To sa chcete dohadovať o atraktivite nášho hostiteľa? Ja, asi ako jediný, to považujem za mierne rušivé.´´
,,Prečo? Snáď nežiarliš, Sev?´´ zasmial sa Nott.
,,Do čerta Nott, už miliónkrát som ti hovoril, aby si ma tak nevolal,´´ zavrčal Severus.
Nott sa zaškeril a mykol plecom. ,,Vyzeráš ako Sev.´´
S predstieraným súcitným výrazom a iskriacimi očami, Rabastan poznamenal: ,,To je v poriadku, Snape, musí tu byť niekto, kto ťa nepovažuje za škaredého sviniara s úbohym zmyslom pre módu. Nevybíjaj si svoju frustráciu na Nottovi.´´
Skôr než Severus stihol vytiahnuť prútik, Lucius zdvihol ruku a sadol si dokresla vedľa svojho priateľa. ,,Prestaňte. Pre ste sem prišli, Rabastan? Nemôžem vám ponúknuť prístrešok a musím vás upozorniť, že po okolí sa môžu potulovať aurori.´´
Rabastan sa trochu predklonil, stále držiac vínový pohár. Pozrel sa priamo do Luciusových očí. ,,Nie som tu kvôli tomu. Bývam u strýka v Lestrangeovskom sídle v Škótsku. Som tu preto, pretože je Rodulphus v Azkabane. Máš veľa známostí a veľa peňazí na to, aby si vytvoril ďalšie. Si jeden z nás, dúfam, že mi pomôžeš ho dostať von.´´
Chvíľu vládlo hrobové ticho. Potom Lucius prehovoril, no jeho odpoveď rozhodne nebola taká, akú muž očakával. ,,Nemôžem uveriť, že si to urobil, Rabastan! Ako sa ma môžeš niečo také spýtať, ke´d vieš, že tým riskujem slobodu a bezpečnosť mojej rodiny?´´
,,Pretože nemám za kým iným ísť! Pretože sme priatelia!´´
,,A ja by som mal zabudnúť na to, ako ste sa všetci smiali, keď ma toľkokrát mučil Temný pán?´´ zavrčal Lucius zúrivo. ,,Priateľu.´´
Rabastan sklopil oči a oprel sa o pohovku, tváriac sa zahanbene. ,,Ja som nechcel, Lucius...Ostatný by na to prišli, povedali by to na mňa a bol by som ďalší na rade. Nepáčilo sa mi to, rovnako ako to, že Temný pán nebol milosrdný...´´
,,Nemusíš mi to hovoriť,´´ odsekol Lucius. Bol prekvapený prudkosťou svojej reakcie, obzvlášť keď veľmi dobre vedel o čom Rabastan hovorí. Tiež sa musel tváriť, že sa mu to páči, inak by zle dopadol. Nebolelo to o nič menej, než zrada priateľov.
,,Rodulphus sa na tebe nikdy nesmial,´´ zašomral Rabastan. ,,Vždy bol silnejší než ja, on sa nebál.´´ Svojho brata obdivoval z rôznych dôvodov, ale odvaha bola najhlavnejšia. Už ako deti bol práve Rodulphus ten odvážnejší...úprimne mu jeho brat chýbal. ,,Prosím ťa, Lucius, neodvracaj sa od neho len kvôli mne.´´
Severus sa oprel a sledoval ich rozhovor. Nebolo pochýb o tom, že Rabastan vedel, ako požiadať o pomoc. On nevyrastal s bratmi ako Lucius, takže k nim necítil veľmi silné puto; okrem toho, oni by sa nikdy neznížili k priateľstvu s polovičným. Rodulphus už bol dávno zo školy, keď Severus nastúpil do druhého ročníka a Rabastan už dva roky predtým. Nemal právo sa do tohto sporu miešať, no dúfal, že Lucius bude mať dostatok rozumu a nenechá sa ovládnuť sentimentom.
Po dlhej chvíli, Lucius prehovoril: ,,Je mi to naozaj ľúto, ale nemôžem pre vás nič urobiť. Akurát som z toho hrozného miesta unikol.´´
Rabastan zachmúrene prikývol. Položil pohár na stôl a vstal. Lucius vstal tiež, položil si prst na pery, aby ostatným naznačil, že sa ho nemajú nič pýtať a pohybom ruky naznačil, že sa majú normálne rozprávať.
Rabastan pochopil a povedal: ,,Rešpektujem to. Neprišiel som sem na to, aby som ťa ohrozoval.´´
Lucius potichu prešiel miestnosťou, zatiaľ čo Lestrange rozprával, zašiel za roh a schmatol svojho syna za golier a naštvane ho ťahal od dverí. Prekvapené mrmlanie ostatných zaniklo v Luciusovom besnení.
Takmer vrčiac, v snahe sa nerozkričať, si Lucius pritiahol Draca bližšie. ,,Takže toto urobíš, keď ti niečo prikážem? Nepočúvol si ma nie raz, ale hneď dva krát, v snahe odpočúvať!´´
,,Len som chcel vedieť, čo sa deje,´´ vydýchol chlapec a snažil sa vytrhnúť zo zovretia, srdce mu div nevyskočilo z hrude. ,,Nikto mi nič nepovie.´´
,,Ak nechceš, aby som ťa zmlátil mojou vychádzkovou palicou tak, že si týždeň nesadneš, odporúčam ti, aby si sa vrátil späť do salóna. Rozumel si?´´
,,Áno pane,´´ zapišťal.
,,Čoskoro sa s tvojou matkou porozprávam a keď zistím, že si ma ani teraz neposlúchol, tak si ma neželaj. Teraz choď.´´ Nahnevane od seba syna odstrčil, načo chlapec hneď upaľoval preč. Ako bezpečnostné opatrenie zabezpečil miestnosť proti odposluchu.
,,Môj najstarší syn je v Dracovom veku,´´ povedal Nott do napätého ticha. ,,Z nejakého dôvodu si myslia, že keď už sú dospelý, tak sú skutočnými mužmi. Môj otec ma pravidelne mlátil a aj ja z času na čas svojim deťom ukážem, kto je tu šéf.´´
,,Treba ich držať v pozore, mať ich rešpekt,´´ pridal sa Rabastan.
Severus sa nesúhlasne zamračil. Rabastan predsa nemá žiadne deti, tak čo sa do toho mieša! ,,Kým prestal piť, môj otec mi vždy, keď bol opitý, ukázal, kto je tu šéf. No môj rešpekt si tým nezískal.´´
Lucius sa tváril, že nepočúva. Rozmýšľal, kedy sa rozhovor odklonil od pôvodnej témy. ,,Nepôjdem s tebou do Azkabanu, Rabastan, no možno ti pomôžem. Rodulphus bol v ecele vedľa mňa, na druhom podlaží. Je to chodba vpravo od vchodu. Cez deň tam hliadkoval jeden z Weasleyho faganov, ostatných som nepoznal. To je všetko, čo viem.´´
Rabastan sa rozžiaril od šťastia a chytil Luciusa za ruku. ,,To je ohromná pomoc! Ďakujem.´´
,,Ďakovať mi môžeš až potom, čo sa odtiaľto dostaneš. Pre nikoho z nás tu nie je bezpečno.´´
,,Ďakujem ti, Lucius,´´ zopakoval Rabastan. ,,Neboj sa, nepôjdem žalovať aurorom. Tak poď, Nott.´´
Zvuk zatvárajúcich sa dverí potvrdil ich odchod. Namiesto toho, aby Lucius vstal, zaklonil hlavu na operadle a zavrel oči. Nebolo správne vyhnať hosťa z domu, ale ak Ministerstvo zistí, že ma doma hľadaných Smrťožrútov, mohlo by sa rozhodnúť, že ho obviní z napomáhania zločincom. Nakoniec, nemal pocit, že obyčajný rozhovor s nimi, by ho mal dostať pred súd len preto, že im povedal, kde Rodulphus je a ak ho náhodou z väzenia dostanú...jeho vina to nebude. Aj keď Roddulphus nebol dokonalý, bol aspoň priamy...dobre, bol to nemilosrdný zabijak a trýzniteľ Muklov, ale s porovnaní s ostatnými Smrťožrútmi to bol hotový svätec.
Keď otvoril oči, Severus tam sedel a trpezlivo čakal. ,,Vráťme sa k Narcisse. Okrem toho, by som mal Dracovi vynadať, za jeho špehovanie.´´
,,Len ťažko ho môžeš viniť za to, že je zvedavý. Za posledné dva roky čo sa udialo v tomto dome má právo vedieť pravdu,´´ povedal Severus rozhodne.
,,Ja rozhodujem o tom, čo je má robiť a čo nie,´´ odsekol Lucius. ,,Poslúchla som svojho otca až do jeho smrti a Draco bude robiť to isté.´´
Severus celý podráždený vyhŕkol: ,,Takže ho potrestáš? Čo nevidíš, aký je traumatizovaný z prítomnosti Voldemorta vo vašom dome a tvojho pobytu v Azkabane - peklo, ktoré sám okúsil?´´
,,Myslíš si, že sám nie som traumatizovaný?´´ skríkol Lucius a vstal z kresla. ,,Alebo Narcissa? Severus, snažím sa držať Draca bokom. Nie je to snáď to, čo by otcovia mali robiť?´´
,,Ale samozrejme,´´ pripustil Severus, snažiac sa ho upokojiť. Vedel, že mal byť ticho. ,,No pre tento krát, by si od toho mohol upustiť.´´
Nie celkom upokojený Lucius, pokračoval: ,,Nikdy som nepovedal, že ho zbijem, alebo snáď áno? Správaš sa akoby som bol netvor! Zakaždým, keď ho chcem zdisciplinovať, tak počúvam, aký som hrozný otec a je mi z toho zle! Robím čo môžem, tak čo po mne chceš!´´
,,Nič, Lucius. Ty nie si zlý otec,´´ zamrmlal Snape. Vstal s pocitom viny a odrazu mal pocit, že nebolo veľmi múdre sem prísť. ,,Myslím, že by som mal ísť.´´
,,Nie,´´ povedal Lucius krútiac hlavou. ,,Nechcel som kritizovať, len mám toho veľa.´´
,,Rozumiem. Čo takto, keby som sa vrátil za pár dní a ty si zatiaľ dokončíš ten projekt v salóne,´´ navrhol Severus. Dať ti čas, aby si sa prestal hnevať, chcel povedať, ale rozmyslel si to. Zarmucovalo ho, keď mal byť Draco potrestaný, to bola pravda, ale len preto, pretože sa staral o svojho synovca. Lucius draca netýral a ani tentoraz to nato nevyzeralo...radšej sa do toho nemal starať. ,,Odovzdaj môj pozdrav Narcisse a Dracovi,´´ povedal a v tichosti odišiel. Len toľko k ich šťastnému stretnutiu!
XXX
Ako náhle jeho matka skončila s výberom vecí, ktoré chcela zachrániť, Draco prikázal Sisidy, aby veci presunula do inej časti domu a začala pracovať na odstraňovaní stôp v ľavom rohu. Ak pochopil správne otcov plán, dokonca aj steny sa mali zoškrabať až na sadru a premaľovať inou farbou, aby im čo najmenej pripomínali predošlé udalosti. To nebol zlý nápad, v tejto izbe sa dialo plno zverstiev.
Keď skončil, mohol si ísť robiť čo chcel a tak mu napadlo, že by mohol ísť pozrieť Goyla, ktorý prišiel o otca v boji o Rokfort. S odôvodnením, že bol vo väzení, sa Draci nezúčastnil pohrebu, i keď pána Goyla veľmi dobre nepoznal, no Gregory bol jeho kamarát.
Goyle prišiel k dverám škriatkovy tesne za pätami, no nepustil Draca dnu, ale vyšiel von na verandu. ,,Čo chceš, Malfoy?´´
Ohromený jeho hrubosťou, Draco zaváhal. Takto nahnevaného Goyla videl iba vtedy, keď si to niekto zaslúžil, ako na príklad Chrabromilčania. ,,Ech ja...prišiel som ti vyjadriť úprimnú sústrasť za tvojho otca.´´
Chvíľu sa zdalo, že druhý mladík jeho slová zvažuje. Nakoniec sa zamračil a povedal: ,,Prijímam. Teraz môžeš ísť.´´
,,Goyle, čo je s tebou?´´
,,Čo je so mnou? Možno by som sa už s tebou viac nemal priateliť, to je celé,´´ zavrčal. ,,Môj otec chcel, aby som bol s tebou za dobre a ja som to aj urobil.´´
,,O čom to hovoríš? Boli sme priateľmi už od detstva!´´ zvolal Draco.
Goyle si odfrkol. ,,Tvoj otec bol obľúbencom Temného pána, dokonca aj po jeho návrate. To bol jeden dôvod, prečo sa s tebou baviť. Okrem toho, tvoj starý bol bohatý. Môj otec si myslel, že by bolo výhodné byť zadobre s blbými Malfoyovcami. Tiež som unavený z toho, byť niečo ako tvoj sluha, ty rozmazaný hajzel. Nikto ťa v skutočnosti nemal rád.´´
To nemôže byť pravda. Určite zle počul. Goyle - hlúpy, nešikovný, netalentovaný Goyle - odmieta, dokonca rozbíja ich priateľstvo a tvári sa, že to preňho nič neznamenalo! Nebolo to tým, že na Draca tak odrazu vychrlil tento svoj oduševnený monológ - hlupák, veď nevedel povedať ani jednu súvislú vetu - ale fakt, že celé to ich dlhoročné priateľstvo bolo obrovským klamstvom.
Napriek bolesti, ktorá ho zasiahla a ktorú nedokázal dobre pochopiť, Draco spravil to, čo robieval v podobných situáciách. Uškrnul sa a zavrčal: ,,Ak je to tak ako to cítiš. Aj tak som ťa nikdy nemal rád. Vždy som mal pocit, že sa rozprávam s neandertálcom.´´ Zvrtol sa na opätku, no vzápätí sa obzrel, keď druhý chlapec prehovoril.
,,Tieto tvoje reči ma nemôžu uraziť, pretože v skutočnosti vyhrávam,´´ povedal a jeho úškrn sa rozšíril do samoľúbeho úsmevu, pri ktorom Draco znervóznel. ,,Moja mamka sa práve rozprávala s Pansynimi rodičmi a všetci sme podpísali dohodu. Budúci rok sa berieme.´´
Draco sa k nemu otočil: ,,To je lož!´´
,,Nie to nie je!´´ zreval Goyle. ,,Podpísala to, sám sa jej môžeš spýtať!´´
,,To aj urobím!´´ zreval späť a vraždil mladíka pohľadom.
Tento raz sa jednoducho premiestnil, ale nie do domu Pansy. Goyle nebol dostatočne chytrý na to, aby si niečo také vymyslel, takže to musela byť pravda, ale prečo? Prečo pre Merlina súhlasila, že si ho vezme? Goyle bol chudák, jednoduchý a hlúpy, aj keď mal telo nad ktorým slintalo mnoho dievčat. Možno išlo o dohodnuté manželstvo, takže nemala na výber. Potom, si však niečo uvedomil a bolo to ako úder na solar: motala sa okolo neho len preto, že bol Malfoy, presne ako ostatný v škole. Nikdy ho nemala rada, alebo áno? V momente keď Draco stratil prestíž, už pre ňu nebolo výhodné sa okolo neho motať.
,,Piča!´´ zanadával v momente, keď sa objavil doma.
Rozrazil dvere a rozzúrene sa pobral na jediné miesto kde určite mohol nájsť svojho otca - do jeho študovne. Mal pravdu, sedel tam a niečo škrabal na pergamen. Muž sa naňho spýtavo pozrel, keď bez zaklopania rozrazil dvere a vrhol sa k stolu.
,,Dúfam, že si šťastný! Zničil si mi život!´´
Lucius pomaly odložil brko a vstal, pohľad nespúšťajúc zo syna. Draco hneď poznal, že sa snaží kontrolovať. ,,Ak sa so mnou chceš rozprávať, zníž tón.´´
,,Nie! Všetci ma nenávidia len preto, ako si ma vychoval - kvôli tebe! Nezaslúžiš si mať ďalšie dieťa!´´
Luciusova ruka vystrelila ako útočiaci had a pleskla chlapca cez tvár; toho úder odhodil až ku knižnici, do ktorej bolestivo narazil, kolená sa mu podlomila a spadol na zem. Lucius obišiel stôl, schmatol chlapca za zátylok a pritiahol si ho bližšie.
Lucius sotva počuteľne zasyčal: ,,Už ma unavujú tieto tvoje postoje. Neviem čo ti preletelo cez nos, no ak nechceš, aby som urobil niečo, čo budeme neskôr obaja ľutovať, okamžite pôjdeš do svojej izby a vyjdeš z nej, až keď ti to dovolím.´´
Pustil chlapca, ktorý mlčal a rozhodoval sa, či príkaz splní, alebo nie. Keby nepočúval, najskôr by ho otec zbil. Nakoniec len pozrel na otca a odišiel z miestnosti s pálivým odtlačkom otcovej dlane na tváry.
Xxx
,,Tak poď kamarát, bol si už pridlho sám,´´ prehovoril Ron. ,,Poď späť do Brlohu, chýbaš nám tam.´´
Harry zaváhal, nechcel urobiť náhle rozhodnutie. Chýbalo mu Weasleyovské rodinné teplo, pomerne dosť, a samota na Grimmaldiovom námestí ho začal dusiť. Bol pridlhý čas osamote a možno bolo správne stráviť nejaký čas s priateľmi - okrem toho, nerozprávali o Voldemortovi a ostatných hrozných veciach, ktoré sa stali.
,,Dobre teda, pôjdem, ale len na týždeň. Nie je správne pridlho otravovať tvoju rodinu.´´
,,To nie je otravovanie, si jeden z rodiny,´´ povedal Ron úprimne.
Harry sa usmial. Bol to príjemný pocit vedieť, že existuje niekto, komu na vás záleží. ,,Musím teraz vyriešiť jednu záležitosť na Ministerstve. Mám stretnutie s ministrom.´´
Ron zavrtel hlavou a zavrčal: ,,Harry to si robíš srandu. Zase ideš Shackleboltovi rozprávať o Snapeovi?´´
,,Áno idem. Zabralo to trochu viac času než som si myslel...viem, že nemáš rád Snapea...´´
,,Umastený netopier!´´
,,...ale sľúbil som mu to. Je to hajzel, no nebol Smrťožrútom a zaslúži si náš rešpekt za všetko, čo urobil. Denne riskoval svoj život pre Dumbledora. Pre mňa.´´ Harry sa sklonil a začal si zaväzovať šnúrky. Snape bol poslednou osobou na svete, ktorej by chcel niečo dlhovať, ale pravda je len jedna. Dlho rozmýšľal nad tými spomienkami, ktoré mu Snape dal; bol to dôkaz, že naňho celú dobu dával pozor, napriek tomu, že ho nenávidel. Nebolo by správne sa k nemu otočiť chrbtom, aj keď to bolo neskutočne lákavé. Takto sa však Cjrabromilčania nesprávajú.
,,Nemôžeš jadnoducho Ministrovi poslať sovu?´´
,,Skúšal som to. Ale ak mám byť úprimný, Ron, nechcem sa zase stretnúť so Snapeom, hlavne nahnevaným Snapeom.´´ Vstal a prehol si cez seba vetrovku. ,,Čoskoro sa uvidíme.´´
Vzal si medzi prsty trochu letaxu a zmizol v plameňoch.
Xxx
Lucius sa nemohol sústrediť. Už trikrát nanovo začal tento blbý list a ku koncu mu vždy padla hlava. Nakoniec zavrel atrament, odložil brko, zroloval pergamen a zamkol ho v zásuvke písacieho stola. Obchody museli počkať, teraz sa musel venovať rodine.
S unaveným povzdychom vzal vychádzkovú palicu - nemal v úmysle ju použiť na chlapca, len chcel dodať svojim slovám trochu vážnosti. Konečne pochopil, ako sa jeho otec cítil zakaždým, keď ho vyprovokoval až k bitke. Napriek tomu, bol na Draca miernejší než jeho otec naňho, a rozmýšľal, či to Draco niekedy nezneužíva.
Niečo jeho syna trápilo, to bola jasné, a čokoľvek to bolo, musí to z neho dostať. Ak by to nechal tak, tak by sa to mohlo stať prekážkou v ich vzťahu, mohlo by ich to dokonca rozoštvať a Lucius to nemohol dovoliť, pretože svojho syna mal až príliš rád. Nepáčila sa mu predstava skazeného vzťahu. S týmito myšlienkami stúpal po schodoch k Dracovej izbe ako odsúdenec, ktorého vlečú na šibenicu. Veľmi chcel, aby sa záležitosti uviedli na pravú mieru, ale Malfoyovci sa len málo kedy ospravedlňovali.
Palicou prudko zaklopal na dvere. Žiadna odpoveď. ,,Draco, tu je tvoj otec. Nemám náladu na blbé hry.´´ Stále nič.
Stlačil kľučku, otvoril dvere a vošiel dnu. Miestnosť rýchlo preletel pohľadom. Vyzerala neobývane, dvere do kúpeľne boli otvorené, no nesvietilo sa. Draco tu nebol.
Lucius sa zhlboka nadýchol a pery zovrel do prísnej linky. Tá malá potvora zase otriasla jeho autoritou. Keď fagan nebol tu, tak kde?
,,Sissidy!´´
Škriatok sa objavil vedľa neho tak blízko, že by sa mohol pritúliť k jeho nohe. ,,Áno, pane?´´
,,Kde je môj syn?´´
,,Sissidy neviem, pane,´´ odpovedal škriatok smutne. Tak neznášala, keď sklamala svojho pána. ,,Pán Draco opustil panstvo.´´
Opustil panstvo! Ako sa opovažuje, keď mu jasne prikázal, že má zostať v izbe! Tušenie niečoho zlého prepadlo jeho myseľ ako rozzúrený gryf. Čo keď utiekol? Palicou treskol o bielizník.
V tom momente sa v ňom niečo pohlo a všetok ten hnev sa prevtelil do silného výbuchu mágie, ktorá sa ako tornádo prehnala izbou, stŕhajúc so stien obrazy, rozbíjala okná, rozhádzala po zemi obliečky, vankúše a knihy. Sisidy kňučala a pritískala sa k pánovej nohe.
Lucius si premeral svoje dielo skazy a hnev z neho pomaly opadával. Premohol ho pocit úžasu a zdesenia. Ako každý iný kúzelník, mal v sebe dosť mágie, ale nikdy sa neprejavila s takouto deštrukčnou silou. Toto bolo prvýkrát, nechcené...nebezpečné. Nikdy by niečo také neurobil a úprimne, desil sa sám seba.
,,Sissidy, uprac to tu. Idem sa porozprávať s mojou ženou.´´ Rýchlo sa otočil na opätku a vyšiel z izby.