Poznámka prekladateľa: Musím povedať, že keď som prekladala túto kapitolu, bolo mi do plaču. Fakt mi bolo Luciusa ľúto. Veľmi ma potešíte, keď mi napíšete, či sa vám poviedka páči, nech viem, či ju mám prekladať ďalej.
Povedať, že Azkaban nespĺňal štandarty absolútne nikoho, by bolo ohromným podhodnotením. Kamenné podlahy, steny, strop a cely len so záchodom, umývadlom a rohožou na dlážke robili život len ľahko nepríjemným, no zima a vlhký vietor, ktorý vial cez mreže dverí a okien ho robil takmer neznesiteľným. Posmešky aurorov pri predávaní väzňov strážcom väznice, boli oproti tomu ničím.
Lucius sa chúlil na svojej slamenej rohoži a tisol si kolená k hrudi v snahe, si udržať aspoň trochu tepla. Keďže stále prichádzali nový väzni a pretože sa o nich nikto nezaujímal - bol to ich prvý deň po bitke v Rokforte - mali povolené si nechať vlastné oblečenie a nemuseli si obliekať väzenský odev. Za túto okolnosť bol Lucius veľmi povďačný.
V krku mu vyschlo z toho chladu naokolo a niekoľkohodinového zúfalého kriku, keď volal na Narcissu a Draca a nedostával žiadnu odpoveď. Odrazu vstal a rozbehol sa k mrežiam cely, keď začul čiesi kroky. Lucius nemal vo zvyku prosiť, nebol k tomu vedený, ale teraz bol schopný prosiť, sľubovať, alebo sa aurorom aj vyhrážať, len aby sa dozvedel čokoľvek o svojej rodine.
Dvere cely vedľa tej jeho sa otvorili bez toho, aby sa ich stráž dotkla, muža vtiahli dnu a opäť sa hlasno zavreli. Kroky sa začali vzďaľovať.
,,Počkajte!´´ zakričal Lucius. Tvár mal pritisnutú k mrežiam, no sotva mohol vidieť vzďaľujúcu sa postavu.
Auror zastal a otočil sa. Bol to jeden z Weasleyových chlapcov! ,,Čo chceš, Malfoy?´´
,,Kde je moja žena a syn?´´
Perciho tvár sa skrivila v nenávistnom zavrčaní. ,,Ako to mám vedieť? Ak budeme mať šťastie, budú mŕtvi rovnako, ako môj brat.´´ Otočil sa a kráčal preč.
,,Ako sa opovažuješ!´´ zakričal a zaťal dlane tak silno, až mu obeleli hánky. ,,Ja ťa zab...´´
,,Nehovor to, Lucius,´´ ozvalo sa z vedľajšej cely.
Ten hlas ho naľakal, ale vzápätí ho spoznal. S použitím detskej prezývky, ktorej sa vzdal už pred rokmi, povedal: ,,Roddy, si to ty?´´
,,Áno,´´ odpovedal muž vo vedľajšej cele. Podišiel bližšie k mrežiam a pozrel von. Všetko čo mohol vidieť, bola len Malfoyova ruka zvierajúca mreže cely. Rozoznal tiež jeho snubný prsteň navlečený na malíčku a usmial sa. Rozmýšľal, prečo mu ho nevzali.
,,Prečo ťa sem priniesli až teraz? Videl som, ako ťa brali z Rokfortu predo mnou.´´
,,Vďaka dobrej vôli víťazov, mnohých z nás poslali do nemocnice,´´ odpovedal jeho spoločník sarkasticky a pokrčil ramenami. Hneď ako sa nám zlepší stav, tak nás pošlú do týchto ciel, aby sme si počkali na tú frašku, ktorú nazývajú súdnym konaním.
Chcú sa hlavne uistiť, že prežijeme transport do Azkabanu a na betón zomrieme tu.´´
Aké upokojujúce, pomyslel si Lucius.
,,Počul si niečo o Narcisse a Dracovi?´´ opýtal sa a jeho srdce sa bolestivo zovrelo.
Rodulphus pozrel na dlážku a zovrel pery. To ticho bolo bolestivé a priam ohlušujúce.
Jeho priateľ odmietol odpovedať. Luciusom prešla vlna šoku a vyjavene vydýchol, akoby ho niekto udrel do hrude.
,,Čo si počul?´´ zašepkal.
,,O Dracovi nič,´´ povedal rýchlo. Napriek tomu, že nikdy nebol požehnaný, alebo prekliaty nejakým dieťaťom - počas tých rokov pochopil, ako na sebe vysia Lucius a Draco...a Narcissa. Sťažka prehltol.
,,V nemocnici...počul som zvracanie. Veľa zvracania a plaču. Medici sa starali o ženu. Nevidel som ju, ale počul som, ako povedali ´Malfoy´a...´´ Nechcel pokračovať.
,,A čo?´´ tlačil naňho Lucius.
,,Lucius, aký je v tom rozdiel? Aj tak už odtiaľto nevylezieš, už ju nikdy neuvidíš...´´
,,A čo?´´ naliehal Lucius a snažil sa v sebe udusiť plač.
,,Medik povedal, že ju tu nemôžu držať, jej stav je priveľmi vážny a ona...zomrela.´´
Luciusove ruky bezvládne skĺzli z mreží a jeho telo kleslo na zem. Neprirodzene vysokým, napätým hlasom sa spýtal: ,,Čo sa jej stalo?´´
,,Neviem,´´ odpovedal Rodulphus jednoducho. ,,Najskôr niečo chytila vo svojej cele. Pravdepodobne chytila niečo, čím sa nakazil aj posledný obyvateľ jej cely. Nemohli ju legálne odstrániť pred súdom, tak ju nakazili.´´
Lucius klesol na kolená, skrčil sa a ako bez života klesol na zem. Ak sa Narcissa nakazila niečím tak zlým, aby ju poslali na pevninu na liečenie, tak to muselo byť veľmi zlé. Trpela, pravdepodobne sa naňho pýtala a on nemohol byť s ňou. Draco nemohol byť so svojou matkou, keď ho potrebovala.
Bola to všetko jeho chyba, keby sa nestal Smrťožrútom, všetko by bolo v poriadku! Tiché slzy mu stekali po lícach a on sa ani neobťažoval ich zastaviť. Už sa ani nevedel zasmiať nad iróniou tejto situácie. Bol len čerstvým Smrťožrútom, keď mu prikázali, aby si vzal Narcissu , ktorá už bola proti svojej vôli zasnúbená s iným a dokonca ju donútili zložiť Neporušitelnú prísahu, aby sa svadby uskutočnila. Bol to Lord Voldemort, kto odpratal z cesty toho muža a zabezpečil tak Narcisse voľnú cestu. Na základe toho Temný pán získal verného služobníka, Lucius si vzal svoju lásku a ona teraz zomrela práve preto, že sa pridal k Smrťožrútom a hnil v tejto diere. A jeho jediný syn...Draco sa nikdy nemal stať Smrťožrútom, aby sa pokúsil zachrániť svoju rodinu, opäť vinou Luciusa, pretože zlyhal pri tak jednoduchej úlohe, ako bolo získanie proroctva! Bol hrozný, ak nie rovno neužitočný pre svoju rodinu, to on bol pôvodcom celého ich nešťastia!
,,Lucius?´´
Malfouy si utrel rukávom svojej drahej róby slzy. ,,Čo je?´´
,,Nevieš náhodou, kde je Bella?´´
Pauza. V duchu sa vracal k udalostiam z boja a uvedomil si, že Rodulphus tam už vtedy nebol.
,,Prepáč, Roddy, myslel som si, že to vieš.´´
,,Viem čo?´´
Ak by existoval nejaký jednoduchší alebo milší spôsob, ako to povedať, Lucius by to urobil. Takto však musel s pravdou von.
,,Molly Weasleyová ju zabila,´´ povedal rozhodne. ,,Bojovali a...´´
,,To je nemožné!´´ skríkol Rodulphus. ,,Bella je najlepšou duelantkou na svete, tá skurvená zradkyňa krvi nemala šancu!´´
,,Prepáč,´´ zopakoval Lucius ako sa chytil mreží a vytiahol sa na nohy. Napriek tomu, že Bellu neznášal, bolo mu Rodulphusa ľúto.
,,Videl som to. Bola to len šťastná náhoda.´´
Lucius očakával, že Rodulphus bude nahnevaný, že bude od zlosti prisahať na kadečo. Čo však nečakal, boli truchlivé výkriky žiaľu, ktoré sa drali z mužovho hrdla a ozývali sa v prázdnej chodbe. Presne taký krik rezonoval v jeho vlastnom srdci, žiaľ nad jeho bolestivou stratou. Rodulphusove výkriky boli prerušované posmeškami ostatných väzňou, no smútiť za manželkou neprestával, zatiaľ čo Lucius vo svojej cele potichu oplakával tých, ktorých miloval a ktorých už nikdy neuvidí.
Xxx
Rabastan sa zamračil na Notta, ktorého predstava o prestrojení spočívala v tom, že odkopírovali Rabastanov výzor. Teraz mali obaja rovnako strapaté blond vlasy, modré oči, rovný nos a ostro rezanú bradu.
,,Prečo si to urobil?´´ vyštekol Rabastan.
,,Teraz vyzeráme ako bratia,´´ vysvetľoval Nott nonšalantne. ,,Bratov nikto nebude hľadať.´´
Mal vlastne pravdu. Rabastan sa zamračil, no odrazu sa usmial, nevediac, čo má robiť. Nott nebol veľmi prešibaný, ale niekedy vedel ľudí prekvapiť. Lestrange sa pozrel do zrkadla, očakávajúc, že uvidí svoj typický vzhľad, dymové oči a vyziabnutú tvár. Musel však uznať, že samu jeho nový vzhľad páčil.
,,Pripravený?´´
Nott prikývol a postavil sa tesne vedľa druhého muža, aby sa uistil, že sa objavia na rovnakom mieste; keby náhodou došlo k boju, bolo vždy dobré mať niekoho za chrbtom. Nott chytil Rabastana za ruku a zmizli. Premiestnili sa kúsok od Šikmej uličky. Keby Ministerstvo nedalo nainštalovať protipremiestňujúce bariéry, premiestnili by sa priamo do Zašitej. Kliesnili si cestu davom, ignorujúc ľudí naokolo a ponáhľali sa na miesto, kde by mohli dýchať voľnejšie, kde by to pre nich bolo...bezpečnejšie...pre takých ako boli oni dvaja.
Rozhovory v Zašitej boli nezvyčajne hlučné a netrvalo dlho, kým zistili prečo. Prechádzali akurát popri troch opitých čarodejníkoch, ktorí sa opierali o tehlovú stenu, keď si ich všimli.
,,Nechceš lok, kamoš?´´ spýtal sa jeden z nich a ponúkal svoju fľašu Nottovi.
,,Ech, nie vďaka,´´ povedal a skrivil pery. Mal rád ohnivú whiskey ako ostatný, ale vedel, že ho to privedie jedine tak do hrobu.
,,No tak, na oslavu!´´ naliehal muž. ,,Veď-viete-kto je konečne preč!´´
Obaja Smrťožrúti stuhli. S nepríjemnou pachuťou žlče v ústach sa Rabastan opýtal.
,,Čo tým myslíš?´´
,,Čo ste to nepočuli?´´
Ďalší z opilcov k nim vzrušene pristúpil bližšie.
,,Minulú noc sa strhla v Rokforte obrovská bitka. To Potter ho zabil, konečne ho zabil!´´
,,Už sa nevráti!´´ povedal prvý muž so širokým úsmevom, ktorý odhaľoval jeho niekoľko chýbajúcich zubov.
,,Kolujú reči o nejakých hork-rukoch či o nejakých ´´všetkých existenciách´´ že sú mŕtve. Nemám tucha čo to je, ale podstatné je, že je Voldemort mŕtvy!´´
,,Nevyslovuj jeho meno!´´ skríkol Rabastan s Nottom skôr než si uvedomili, čo povedali. Muž si to našťastie nevšimol.
,,Majú tu niekde noviny?´´ opýtal sa Rabastan.
Jeden z čarodejníkov ukázal niekam do ulice. ,,Niekde tam ich predávajú.´´
Obaja Smrťožrúti sa šprintom rozbehli hore ulicou. Na rohu našli sedieť čarodejnicu v malom stánku s najrôznejším tovarom vyloženým na pulte. Uprostred toho chaosu ležal jediná kópia Denného proroka, ktorá vyzerala, akoby prešla mnohými rukami.
Rabastan ho zdvihol a hneď na prednej strane bolo napísané: VOLDEMORT JE MŔTVY! TEMNÝ ČARODEJ JE PREČ!
Nedočkavo začal čítať.
,,Hej!´´ ozvala sa čarodejnica. ,,Bude to...´´
Nott ju umlčal tým, že jej hodil mincu, za ktorú by si mohol kúpiť tucet Denných prorokov a odtiahol svojho priateľa o kus ďalej, kde sa s ním začítal do článku, ktorý vyhlasoval, že Temný pán bol skutočne mŕtvy. Tento raz sa už nevráti.
Vymenili si pohľady, ktoré boli zmesou úľavy a radosti z toho, že ich už viac nebude mučiť, ale tiež v nich bolo určité zúfalstvo. Boli v koncoch. Temný pán, jediný s, ktorým počítali, že spasí čistokrvných čarodejníkov, bol zabitý obyčajným dieťaťom - okrem toho, bol polovičný, potomok čarodejnice a mukla. Všetko za čo počas tých dlhých rokov bojovali, odrazu zmizlo a stratilo svoj účel. Všetci ich priatelia boli buď mŕtvy, alebo v Azkabane, až na niekoľko výnimiek ako boli oni dvaja, ktorí využili príležitosti a utiekli. Ich životy, ako si obaja uvedomili, sa nadobro zmenili a toto poznanie bolo ako vytriezvenie, priam desivá myšlienka.
S novinami v ruke, sa Nott zahľadel na ďalší článok, ktorý sa venoval včerajším udalostiam na Rokforte. Hovorilo sa v ňom tiež o úmrtiach Selwina, Jugsona, Traversa, Rowla, Mulcibera...
Bol vlastne aj rád, že sa Mulcibera zbavili, otca jeho dobrého kamaráta Jacka, ktorý vyrástol pod terorom tohto bastarda. Aj napriek tomu, že ho otec stále odmietal, sa Jack snažil ho potešiť, sa začal venovať čiernej mágii v zúfalom pokuse, si získať otcovu náklonnosť. Keď Jack, ako tínedžer, navrhol, že sa stane Smrťožrútom, otec sa mu len vysmial do tváre a nazval ho retardovaným a neužitočným. Fakt, že Jack bol zvyknutý na takéto zaobchádzanie celú vec síce veľmi nezľahčovala, ale aspoň sa nestal sluhom Temného pána. Patril medzi tých šťastlivcov, ktorí sa teraz nemuseli skrývať, či utekať pred Azkabanom. Nottove oči spočinuli na ďalšom odstavci, keď nahnevane zavrčal.
,,Čo sa stalo?´´ spýtal sa Rabastan.
,,Bella je mŕtva,´´ povedal Nott šokovane. Ten článok sa musel mýliť, to predsa nebolo možné! Nikdy v živote nevidel lepšieho duelanta, než bola Bella.
Rabastan schmatol noviny a čítal. Znechutene sa uškrnul.
,,Weasleyovci! Tí prekliaty Weasleyovci strkajú nos všade kde nemajú.´´
Odrazu ho niečo napadlo. Rodulphus nebol uvedený medzi mŕtvimy. Nemohol ujsť, sám videl, ako to dostal. To znamenalo, že ho poslali do Azkabanu.
Nott ho šťuchol lakťom.
,,Som hladný. Poďme sa niekam najesť.´´
,,Dobre teda,´´ súhlasil Rabastan a schoval noviny do vrecka habitu. ,,Musíme sa porozprávať o tom, čo teraz budeme robiť. A prvým bodom rozhovoru je, ako dostať môjho brata z Azkabanu.´´
Xxx
,,Už je hore?´´ Spoza dverí sa vynorila hlava s krátkymi čiernymi vlasmi. Tvár, keď si odmyslíme ten hákovitý nos a vzhľad, mala rovnaký tvar, rovnako nečitateľné čierne oči, ako muž v posteli.
Mladá žena sediaca pri posteli sa naňho unavene usmiala. Jej čierne vlasy a rovnaké oči napovedali, že ide o súrodencov. Zavrtela hlavou.
,,Dala som mu niekoľko dávok krv doplňujúceho elixíru ako mi povedal patronus, ale keď prišiel o toľko krvi. Bojím sa...možno by sme mali zavolať liečiteľa.
,,Nebuď hlúpa,´´ ozval sa Severus so zavretými očami. Zdalo sa, že si to vyžaduje veľa úsilia na to, aby ich otvoril.
,,Severus!´´ vykríkla Justína a pevne ho objala. ,,Tak som sa bála.´´
Láskavo ju pohladil po chrbte a na chvíľu sa k nim pripojil aj Július, ktorý sa uspokojil s tým, že brata objal z druhej strany
Cez svoje boľavé hrdlo Severus zašepkal: ,,Potrebujem si vyliečiť hrdlo.´´
Justína pozrela na brata: ,,Július, dones mi elixír v oranžovej fľaštičke, ktorý mám v mojom kabinete.´´
Mladý muž odišiel bez nejakej otázky či pripomienky, čo svedčilo o vážnosti situácie. Do minúty bol späť a v ruke držal fľaštičku, ktorú mi sestra kázala priniesť. Priložila mu ju k ústam. Inštinktívne fľaštičku ovoňal a keď bol s vôňou spokojný, prehltol tri veľké dúšky a vystrúhal znechutenú grimasu. Justína začala s prútikom diagnostikovať telo staršieho muža.
,,Kto robil tie elixíry, ktoré si do mňa naliala?´´ spýtal sa a jeho hlas znel podstatne lepšie. Otvoril oči a pozrel na dvojčatá.
,,Ja,´´ povedala Justína urazene. ,,Ak sa ti niečo nepáči, máš smolu. Robila som ich presne tak, ako si ma to učil.
Nadvihol obočie a už chcel niečo povedať, no nakoniec vyhlásil: ,,Dobre si to urobila.´´
Justína a Július sa uškrnuli. Bola to dlhá noc a väčšinu dňa zo trvávali v strachu a hneve, odkedy Justína dostala toho patronusa, ktorý jej oznámil, že Severus umiera v Škriekajúcej búde. Zbesilo sa hnala k Júliusovi a spoluho odlevitovali na miesto, kde ho mohli premiestniť do Júliinho domu vo Walese a až doteraz zostal s ňou, nevedomí, čo sa stalo ich bratovi a čarodejníckemu svetu.
,,Kto vyhral?´´ spýtal sa Severus. Bál sa odpovede.
,,Kto mal čo vyhrať?´´ spýtal sa Július. Ak Severusa odniesli z boja v takomto stave, odpoveď bola jasná.
,,Bitka v Rokforte,´´ prevrátil očami Severus, akoby bol jeho brat úplný hlupák. ,,Temný pán aj so svojimi prisluhovačmi na nich zaútočil.´´
,,To bol ten hluk čo sme počuli!´´ vykríkla Justína. Potom jej to došlo. Tak toto bola príčina Severovích zranení! ,,Zaútočili ste na Rokfort? Aké strašné!´´
Severus bol pripravený poprieť to hnusné obvinenie, ale nezmohol sa na to. Bol aj s ostatnými Smrťožrútmi ešte pred tým, než ho zavolali do chatrče. V tej chvíli bolo preňho veľmi ťažké počúvnuť rozkaz.
,,Nikomu zo školy som neublížil, to prisahám,´´ povedal nakoniec.
Július obišiel posteľ a sadol si do kresla, v ktorom sedela jeho sestra pred tým, než vstala a objala Severusa.
,,Dobre, tak nám povedz čo sa stalo.´´
,,Práve som to urobil,´´ odsekol rozrušene Severus. ,,Musíte zistiť, ktorá strana vyhrala, ak Potter - zistite to! Pozrite sa do novín, alebo sa spýtajte suseda.´´
,,Panovačný chlap,´´ zavrčal Július, keď vstával z kresla a vyšiel z izby.
Severus si unavene ľahol.
,,Nechaj ma odpočívať,´´ zašepkal. Ak Lord Voldemort vyhral, bude potrebovať všetky svoje sily na boj, ktorý ešte len príde.
Xxx
Potter to dokázal. Tomu arogantnému, nevychovanému a nepozornému mláďaťu sa to podarilo. Nechal sa zabiť Voldemortom a ešte sa vrátil a dorazil toho prekliateho maniaka.
Severus znovu prečítal celé noviny, aby sa uistil, že mu nič podstatné neuniklo. Temný pán bol mŕtvy, horcruxov sa zbavili, Potter bol živý. Nie, nič mu neuniklo. Bol koniec. Zo srdca mu spadol obrovský kameň. Zhlboka dýchal a oprel sa o vankúš. Už nemusel ďalej chrániť toho nepríjemného, rozmaznaného chrabromilského princa, už sa nemusí ničoho báť.
Jeho sestra vošla do miestnosti a na tvári sa jej usadil výraz bolesti. Tesne pred tým, než otvorila ústa, vedel čo mu povie.
,,Ako si mohol, Severus? Ako si mohol dovoliť, aby ten zlý čarodejník ublížil deťom?´´
,,Tina, myslím, že ma poznáš,´´ začal.
Dvojičk vedeli o jeho Smrťožrútskej činnosti rovnako dobre ako aj o jeho špionáži pre Dumbledora. Povedal im o tom tesne pred tým, než pre ich vlastnú bezpečnosť odpratal do Walesu pred desiatimi rokmi.
,,Prikázali mi, aby som tam zostal a ja som musel počúvnuť, aby to vyzeralo, že som mu stále verný, ale neublížil som ani deťom ani učiteľom.´´ Vlastne, niekoľko Smrťožrútov to schytalo do chrbta, mimochodom.
Július sa objavil vedľa svojej sestry a jeho tvár bola ako zrkadlovým odrazom tej jej.
,,Takže si vedel, že tá bitka bude,´´ povedal.
,Áno,´´ priznal Severus s kamennou tvárou.
,,Tak potom prečo si o tom neuvedomil úrady?´´ spýtala sa Justína.
Severus prevrátil očami, začínal byť trochu podráždený. Dôkaz toho, že mu bolo lepšie.
,,Smrťožrúti ovládli Ministerstvo, nebolo to komu povedať. Keby som bol taký hlúpy a skúsil to niekomu povedať, tak by ma na mieste zabili.´´
,,Prečo si nám to nepovedal? Tiež sme mohli ísť bojovať za Rokfort,´´ vyčítal mu Július.
Severus sa naňho zamračil. Bol chorý, bol unavený a rozhodne mu tento výsluch nepomáhal.
,,Pretože som nechcel, aby ste tam chodili! Prečo si myslíš, že som vás sem poslal? Takže by ste to obaja len tak hodili za hlavu?´´
,,Ale...´´
,,Nikto nečakal, že Rokfortu prídu pomôcť aj ľudia z vonku. Temný pán si myslel, že sa Potter radšej nechá zabiť, než by niekto umrel zaňho. Bohužiaľ mu to nevyšlo. Keď sa zdalo, že Smrťožrúti vyhrajú, zavolali ma do chatrče a Srťožrúti sa stiahli, čo bolo vynikajúca príležitosť na zavolanie posíl.´´
,,Čím viac ľudí by im prišlo pomôcť, tým menšie by boli straty,´´ kontroloval Július.
,,Nie som hlupák, Július!´´ vybuchol Snape. Keby mohol, hneď by svojmu bratovi vrazil.
,,Tu vám bolo lepšie. Ako som povedal, tá bitka nebola plánovaná a keby aj bola, Smrťožrúti by vyhrali. Ak by vás chytili v prípade ich víťazstva, zabili by vás - no pravdepodobnejšie by bolo, že by vás donútili sa dívať, ako mučia vaše rodiny!´´
,,Stále sme mali právo to vedieť,´´ trvala na svojom Justína. ,,Mohli sme nejako pomôcť.´´
Severus si zhlboka vzdychol. Presne ako si myslel, jeho boj skončil...
,,Po otcovej a matkinej smrti, mám ako váš straší brat povinnosť vás chrániť.´´
Július si odfrkol.
,,Máme dvadsaťosem nie dvanásť. Tvoja povinnosť skončila už dávno.´´
,,Nikdy to neskončí,´´ povedal muž potichu. ,,Okrem toho, je vašou povinnosťou, aby ste tu zostali a ochránili vlastné deti.´´
Nemusel dodávať, že dôvodom jeho zriedkavých návštev Walesu bol fakt, že takto vedel ľahšie skryť spomienky, ktoré sa ich týkali pred Temným pánom. Čím menej na nich myslel, tým boli vo väčšom bezpečí, rovnako ako ich rodiny. Jeho špiónskym zvykom bolo, že nikdy nerobil nič bez ohľadu na následky, takže musel hrať na obe strany. Takže ak by Voldemort vyhral, jeho rodina by bola ušetrená už len z toho dôvodu, že bol Smrťožrút a keby voldemort padol, tiež by sa im nič nestalo, pretože si od nich držal odstup, takže by ich nikto nemohol z ničoho obviniť.
,,Čo sa stalo v Škriekajúcej búde?´´ opýtala sa Justína. ,,Odkiaľ bola tá krv? Na tvojom krku som našla len drobné ranky.´´
,,Pán zla na mňa poslal svojho hada,´´ povedal pokojne, no na jeho tvári mihol náznak utrpenia, keď si vybavil ten hrozný okamih. Ten pocit však zmizol rovnako rýchlo ako sa objavil.
,,Bol som schopný si vyliečiť hlavné tepny, ale stratil som priveľa krvi, aby som sa mohol vyliečiť úplne. Bezoár sa postaral o jed.´´
Dvojičky si poklepali po vreckách, aby mu ukázali, že aj oni nosia bezoár stále so sebou. Keď boli deti, stále im vštepoval do hlavy, aby tento kameň neustál nosili so sebou a bolo jednoduchšie ho poslúchnuť, než sa s ním hádať.
Justína si sadla konča postele. Jej prvotný hnev sa teraz zmenil na úzkosť.
,,Čo bude teraz, Severus? V novinách písali, že hľadajú všetkých Smrťožrútov, ktorí utiekli.´´
Dobrá otázka. Nikto okrem Pottera nevedel, že bol špión, že bol na strane dobra. Sotva sa mohol spoliehať na záchrancu sveta, že by niečo také vyhlásil verejne, hlavne so zreteľom ich dlhoročnú nenávisť. Do pekla, ten fagan ho nechal zomrieť v chatrči a určite mu nenapadlo, že by sa teraz mohol vrátiť po jeho telo. Ten chudák by určite dosvedčil pred celým Ministerstvom, že Snape bol reinkarnáciou Satana.
,,Neviem, Tina. Myslím, že by som sa mal zatiaľ skrývať, kým nebudem môcť dokázať svoju nevinu pred niekým, kto ma nebude chcieť zavrieť do Azkabanu, no a bohužiaľ, zoznam takýchto osôb je veľmi krátky. No teraz ma nechaj sa trochu vyspať.´´