1. Boj

Autor: notwolf

Raiting: neobmedzene

Žáner: dráma

Dej: Ak Severusovo telo zmizlo zo Škriekajúcej búdy, kde je? Odhaľte čo sa naozaj stalo Snapeovi a Malfoyovcom.

 

Jeho krv a striebristé spomienky z neho vytekali. Severus Snape ležal na drevenej podlaha v Škriekajúcej búde, jeho ruka kŕčovito zvierala predok Pottrerovho hábitu a v duchu sa modlil, aby to potterovie decko vedelo. Čo má robiť s jeho spomienkami. Sledoval, ako Potter pomocou prútika ukladá spomienky do skúmavky, prvá inteligentná vec, ktorú uňho kedy videl.

Využil príležitosť a zašepkal chlapcovi: ,,Pozri...sa...na mňa.´´

Zelené oči, Lilyne oči, sa zahľadeli do jeho a na okamih zabudol, že to nebola ona. Všetko to nepriateľstvo, frustrácia...bolesť...zmizla. Potom, zoslabnutá zo straty krvi, Severusova ruka klesla späť na dlážku, hneď vedľa prútika, ktorý pustil už dávno pred tým. Jeho prsty ho automaticky zovreli v pästi.

Desivý hlas Lorda Voldemorta preťal vzduch a aj tá trocha krvi, čo mu zostala v žilách zapríčinila, aby sa jeho srdce zachvelo. Harry vyskočil na nohy, pochopiteľne sa trasúc strachom, aj s Weasleym a Grangerovou. Všetky tri deti tam stáli ako sochy, počúvajúc magicky zosilnený hlas a potom odbehli preč.

Do pekla s vami, chcel za nimi Severus zakričať a možno by to aj urobil, keby mu to jeho roztrhnuté hrdlo dovolilo. Aspoň Hermiona, najnudnejšia z ich trojky, ho mohla skúsiť uzdraviť! Alebo naozaj uverili, že je mŕtvi? Tak potom znovu, boli Chrabromilčania: myslenie nebolo ich silnou stránkou.

Pomocou tej trošky sily, ktorá v ňom zostala, čiže skoro žiadna, zdvihol prútik, ruku si položil na hruď a hrot prútika namieril na hrdlo. Neohrabane si mieril na krk a v hlave si odriekal zacelovacie zaklínadlo. Raz, dvakrát, trikrát použil zaklínadlo bez toho, aby videl alebo cítil, kde ho najviac potrebuje použiť. Avšak, o chvíľu pocítil povzbudzujúci pocit zaceľujúcich sa rán.

Zadýchaný z tejto nebadanej námahy, Severus spustil ruku na zem, ktorá s tupým buchnutím narazila na drevenú podlahu. Druhou rukou siahol do vrecka habitu a v prstoch zovrel bezoár, ktorý so sebou vždy nosil. Nakoniec, bol majster elixírov - a paranoik. Pomaly zdvihol ruku k ústam a vložil si bezoár do úst. Nevedel koľko jedu doňho Nagini vstrekla, ale vždy bolo lepšie byť opatrný. Mal pocit, že prehĺtal kameň a dosť to bolelo, ale on bol na bolesť zvyknutý.

 

Severus sťažka prehltol. Prútik síce uzdravil kožu a cievy, ale ešte jedno zaklínadlo by potreboval na uzdravenie z vnútra, ale lepší by bol elixír. Z očí mu tiekli tiché slzy a stekali do vlasov. Dumbledore ho využil, využil Harryho, ale prečo? Táto posledná vec, posledná vec, ktorý mu mal povedať...nedokázal to. Ak ten bláznivý chlapec nepobeží priamo k mysľomise a nepozrie si tie spomienky, celé to bude k ničomu. Nedozvedel by sa, že on sám musí zomrieť. Aj keby si Potter vycucal z prsta nejaký ten trik, vďaka ktorému by mohol poraziť Voldemorta, Harry - s kúskom Voldemortovej duše - by prežil, a to by neskončilo dobre.

Priveľká strata krvi ho pripravila o silu a odhodlanie čokoľvek urobiť a tak len ležal v kaluži vlastnej krvi, priveľmi slabí aj na to, aby rozmýšľal o osude sveta, ak Harry zlyhá a nepodarí sa mu zabiť Voldemorta...a on sám...Severus zavrel oči a upadol do milosrdného bezvedomia.

Mohlo to byť niekoľko hodín, možno len pár sekúnd, nemal ako to zistiť. Severus sa zobudil a spomenul si, kde bol. Musel by sa pod zem prepadnúť, ak by mal zomrieť v tejto bohom zabudnutej chatrči, ako obeť Temného pána, s ktorým tak dlho bojoval! Roztrasene zdvihol svoj prútik a zaklial miestnosť vykurovacím zaklínadlom. Potom sústredil svoje sily na ďalšie zaklínadlo.

Jeho srnčí patronus vyskočil z prútika, počkal na inštrukcie a potom vyskočil von cez rozbité okno. To bolo všetko čo mohol urobiť, teraz je to len na ňom. Nenechá ho zlyhať.

Opäť zavrel oči a vkĺzol do čierneho bezvedomia.

 

Xxx

 

,,Tu je dobré miesto,´´ povedal Dolohov a zastal uprostred Smrťožrútmi vyšliapanej cesty a oprel sa o strom.

Yaxley ho nasledoval a na chvíľu sa zadíval do tmy pred nimi.

,,Som rád, že nás pán poslal na hliadku.´´

Zavládlo medzi nimi akési porozumenia, takže nemusel dodávať, ´´že nechce zostať na čistine, pretože medzi Smrťožrútmy vládlo hrozné napätie a on nechcel byť ten, koho si Temný pán vyberie ako obetného baránka, keď mu prasknú nervy.´´

,,Ja tiež,´´ súhlasil Dolohov. ,,Aj keď pochybujem, že sa ten šakal Potter ukáže. Je to síce hlupák, ale nie samovrah.´´

,,Temný pán tvrdí, že príde,´´ oponoval Yaxley. ,,A on má vždy pravdu.´´

Dolohov mlčal. Kedysi bol oddaným stúpencom temného čarodejníka, keď bol ešte mladý. Aj po štyridsiatich rokoch bol jeho stúpencom a veril v čistokrvnosť, ale trinásť rokov v Azkabane trochu zmiernilo jeho nadšenie. Nesúhlasne zavrčal.

Yaxleyho krutú tvár skrivil letmý úsmev.

,,Neviem sa dočkať momentu, až sa ten malý bastard priplazí k Temnému pánovi a dostane to, čo si zaslúžil už pred rokmi.´´

,,Ak okamžite nezavrieš hubu, tak nás začuje a zdrhne,´´ zasyčal Dolohov.

,,Myslel som si, že neveríš tomu, že príde,´´ posmieval sa Yaxley.

Dolohov vytiahol prútik a vyceril zuby. Aj keď vedel, že ho priateľ nechce naozaj zastrašiť, Yaxley ho poznal dostatočne, aby si uvedomil, že ho rozhodne neumlčí pre zábavu a tak radšej zmĺkol a znovu sa oprel o strom. Potter by mal už čoskoro prísť a celá táto záležitosť by mala konečne skončiť. Čarodejnícky svet padne a Temný pán zastane miesto, ktoré mu náleží.

 

Xxx

 

V zúčtovaní Zakázaného lesa, sa vysoko nad hlavami Smrťožrútov hojdali masívne pavúčie siete a celý hlúčik napäto hľadel pred seba, aby zistili, či už je ten Potterovie fagan mŕtvy. Konečne po toľkých rokoch bol jeho život zmarený. Lord Voldemort využil svoju príležitosť a vyslal na chlapca avadu kedavru v tom istom momente, ako zaútočil chlapec. Síce stratil na chvíľu vedomie, ale veľmi rýchlo sa prebral. Nad ním sa týčili jeho Srťožrúti a snažili sa mu pomôcť vstať, ale on ich jednoduchým mávnutím ruky odohnal preč. Svojim správaním mu pripomínali otravné nemocničné sestričky a to ho iritovalo. Hlavne snaženie drahej Bellatrix bolo dojemné.

Lucius sa zachvel aj keď bola teplá noc. Jeho telo bolo doltčené od posledného mučenia Temného pána, preto sa snažil veľmi nehýbať a snažil sa zaostriť na to jedno oko, ktoré nebolo opuchnuté a cez ktoré ako-tak videl. Zovrelo mu srdce, keď Temný pán nakázal Narcisse, aby išla skontrolovať, či je Potter naozaj mŕtvy. Čo ak nebol mŕtvy? Čo ak jej Temný pán ublíži, keď spraví, čo jej prikázal?

Narcissa si kľakla, sklonila sa nad chlapca a siahla mu pod košeľu. Búšenie srdca ju tak vyľakalo, až jej poskočil žalúdok. To nebolo možné, nikto nemohol prežiť smrtiacu kliatbu! Ale toto bol Harry Potter, dieťa, ktoré porazilo Lorda Voldemorta ešte v plienkach a unikol smrti spod jeho rúk už mnohokrát. Bol snáď očarovaný, alebo...nebol človek?

Stačil jej okamih, aby sa rozhodla zveriť osud svojej rodiny do rúk tohto nesmrteľného chlapca.

,,Žije Draco? Je v hrade?´´ zašepkala mu naliehavo do ucha.

,,Áno,´´ zašepkal Harry naspäť. Vďačne mu stisla rameno a posadila sa.

,,Je mŕtvy!´´ zvolala.

V tej chvíli prepukol medzi Smrťožrútmi jasot a všetci zdvihli do vzduchu svoje prútiky a vystrelili z nich drobné svetielka, takže to tam chvíľu vyzeralo ako pri ohňostroji. Lucius sa opäť ponoril do temnoty, zúfalstva zmiešaného s eufóriou. Temný pán vyhral a teraz Lucius aj s rodinou zostanú otrokmi tohto šialenca už navždy...a nemal ani svoj prútik, či iné prostriedky, ktorými by svoju rodinu ochránil. Na druhú stranu, Smrťožrúti teraz pôjdu zbúrať hrad na znamenie víťazstva a to bude výborná príležitosť k tomu, aby našiel svojho syna.

Bolo mu zle z toho, keď sledoval, ako sa Voldemort hrá s chlapcovou mŕtvolou, zatiaľ čo jeho spoločníci sa na tom smiali, počuť toho obra, ako vzlyká nad mŕtvolou svojho priateľa keď ho niesol v čele sprievodu smerujúceho k Rokfortu. Ako ľahko by to mohol byť Draco, pretože nedokázal splniť svoju úlohu a tí bastardi by jasali rovnako nadšene, ako teraz.

Ten pochod na hrad sa zdal byť nekonečný. Keby len tam mohol mať pri sebe Narcissu, ale Bellatrix ju donútila spolu s ňou kráčať Voldemortovi po boku. Keď konečne zastavili na školských pozemkoch, dúfal, že okamžite pôjdu do hradu, ale nestalo sa tak. Šialenstvo Temného pána však nepoznalo hraníc. Rozhodol sa predviesť chlapcovu mŕtvolu všetkým deťom a učiteľom, ktorí sa rozhodli brániť hrad.

A kde je do pekla Snape? Lucius ho nevidel odvtedy, čo ho informoval o tom, že ho chce pán vidieť. Poslal ho snáď späť do hradu niektorou z tajných chodieb? Zabezpečil snáď Dracovi bezpečný odchod z boja?

Bol tak blízko k tomu, aby sa dostal k Dracovi a poslal ho preč. Odrazu nejaký chlapec vyšiel z radu pred hradom a postavil sa priamo pred pána Spoznal to dieťa...Longbottom...poznal to meno z Bellinho rozprávania o jej sadistickej hre s jeho rodičmi. Vedel o tom všetko, hlavne to, čo nechcel vedieť.

Lucius nepočúval rozhovor medzi Nevillom a Voldemortom, ale usilovne študoval ľudí pred hradom a hľadal tú najjednoduchšiu, najľahšiu cestu s najmenším odporom, ktorou by sa mohol vydať. Záblesk ohňa upútal jeho pozornosť a tak sa tým smerom otočil. Rozhodol sa snáď Temný pán, že umučí chlapca tým, že mu podpáli hlavu? Nie, bol to ten klobúk, ten hlúpy triediaci klobúk.

Zjavne to dav povzbudilo. Odrazu začali z hradu vybiehať stovky ďalších ľudí a jačali ako Banshee. Kde sa ich toľko preboha zobralo? Smrťožrúti z predchádzajúcej bitky hlásili, že ich zostalo pomerne málo! Podľa tvári príchodzích vedel povedať, že boli starší než študenti okolo, pravdepodobne išlo o ich rodiny. Tiež si všimol niekoľkých podnikateľov z Rokvillu. Čert aby to vzal, ale teraz mali aj posily z dediny a mnoho ďalších pripravených bojovať. Čo keď Draca zabili?

Objavil sa tiež ten malý obor a stále dokola kričal: ,,HAGGER!´´

Napadli ho ďalší dvaja obri a rozpútalo sa peklo. Odrazu sa na okraji lesa objavili kentauri a začali na nich páliť šípy. Mulciber zomrel s dvomi šípmi zabodnutými v chrbte. Lucius aj so zvyškom Smrťožrútov sa snažil všetky streli vykryť. Zaklínadlá a kliatby lietali vzduchom, ľudia kričali a snažili sa, aby ich neušliapal dav, ktorý sa uberal k Veľkej sieni. Jugson si vytrhol šíp z nohy, no umrel bolestivou smrťou pod stovkami splašených nôh.

Lucius si lakťami razil cestu pomedzi bojujúcich priamo k Narcisse, ktorá sa už rozbehla k hradu.

,,Draco je tam!´´ kričala hystericky. ,,Povedal mi to!´´

Lucius nemal čas sa s ňou hádať o tom, že jej to Draco nemal ako povedať a tak ju len schmatol za ruku a spolu bežali do Veľkej siene spolu s mnohými ďalšími za pätami.

,,Draco!´´ zreval aj s manželkou. ,,Rozdelíme sa. Zlato, ty choď tade a ja pôjdem tadiaľto.´´

Lucius zazrel hordu domácich škriatkov, vedúcich útok z kuchyne a tak sa rýchlo otočil ku schodisku. Nevidel Draca vo Veľkej sieni a tak nemalo zmysel ho tam hľadať. Pravdepodobne sa skrýva niekde inde. Nemalo zmysel bojovať s tými škaredými, malými stvoreniami bez prútika...a ak bol Dobby nejakou výnimkou, nemal by šancu ani s prútikom. Obzrel sa a videl Rowla obkoleseného tými beštiami, ako sa naňho vrhajú s nožmi a sekáčikmi. Uškrnul sa. Nebola to pekná smrť.

Narcissa obchádzala bojujúcich a vstúpila do chodby.

,,Draco!´´ Mohol ju snáď počuť, cez ten hluk? ,,Draco, kde si?!´´

Vrátila sa do Veľkej siene a snažila sa ovládnuť svoju hystériu. Potter povedal, že tu je!

Sotva sa vyhla kliatbe vrhnutej na Yaxleyho, okamžite ju nasledovala ďalšia. Dobrý zásah, dúfala, že ten zodpovedaný mladý muž zabil toho perverzného Smrťožrúta. Na druhom konci miestnosti zbadala záblesk blonďavých vlasov.

,,Draco!´´ Nie, bol to len Lucius.

Po tvári jej stekali slz, keď sa pohla ďalej. Bolo tam toľko ľudí, že si len ťažko mohla medzi nich raziť cestu. Odrazu sa začal dav nevysvetliteľne tisnúť ku stene.

Najskôr ju napadlo, že väčšina Smrťožrútov padla, buď zomreli alebo ich zajali, a teraz už bojovali len dvaja - Bella a Vodlemort. Narcissa zastala. Bella bojovala s tromi dievčatami a všetky ich porazila, keď sa z davu vynorila nahnevaná Molly Weasleyvá. Bella sa hlasno zasmiala. Ryšavá žena nemala šancu! No ona bojovala za niečo, čomu Bella nemohla rozumieť - za jej deti. Ako zúfalá matka snažiaca sa zachrániť syna, Narcissu napadlo, že Weasleyová by mohla podať slušný výkon.

V mlčaní Veľkej siene, znel ešte zvuk bitky a to Voldomortovej s tromi dospelými čarodejníkmi, dvaja z nich bojovali naozaj zúrivo a to s jediným cieľom...zabiť a vyhrať. Odrazu prešlo jedno jediné zaklínadlo Bellinou obranou, zasiahlo ju do hrude a Narcissa zalapala po dychu. Bella stratila rovnováhu a spadla. Výkrik preťal vzduch a Narcissa si chvíľu myslela, že to bola ona, no explózia, ktorá odhodila od Voldemorta jeho troch protivníkov, jej prezradila čosi iné. Bol rozzúrený stratou jeho najoddanejších Smrťožrútov.

Hneď potom sa dav nadšene rozburácal, keď sa Potter objavil priamo pred Temným pánom. Zrazu ju schytila čiasi ruka. Otočila sa s rozšírenými očami a pozrela sa priamo do tváre jej manžela aj so synom po boku. Vrhla sa na chlapca a pritisla si ho na hruď. Zatiaľ Harry s Voldemortom potichu krúžili oproti sebe.

 

Xxx

 

Malfoyovci sa chúlili k sebe, celý vyčerpaný vo Veľkej sieni a dúfali, že ich nikto nevyzve, pretože keby utiekli, už by nemali šancu vrátiť sa domov. Nikto z nich nemal prútik. Ľudia okolo nich behali, hľadali priateľov a milovaných, alebo trúchlili nad mŕtvymi. Nikto im nevenoval pozornosť.

Voldemort bol nakoniec a skutočne mŕtvy a všetci traja - aj s ostatnými vo Veľkej sieni - sa tomu v hĺbke duše radovali. Severus, ako Potter odhalil, bol mŕtvy, jedna z obetí toho šialeného čarodeja. Potichu ho oplakali a tešili sa vzájomnej blízkosti. Lucius bol momentálne uprchlím zločincom, Draco usvedčeným Smrťožrútom a Narcissa bola podozrivá z napomáhania. Nepochybovali o tom, že ich okamžite zatknú, ale momentálne boli všetci voľný a spolu. A to bolo viac, než si mohli priať.

 

Xxx

 

,,Pani profesorka, môžem s vami hovoriť?´´

,,Samozrejme, že môžeš, Harry.´´ Žena vstala a pevne ho objala, pre tento raz nechala svoje pocity úplne voľné. Potom sa narovnala, odkašľala si a napravila si klobúk.

Vyzerala rovnako unavene, ako sa Harrycítil, no napriek tomu pokračoval: ,,Nerád vás tým zaťažujem, ale...nuž, Sn- Profesor Snape. On...bol na našej strane.´´

,,Viem, Harry, počula som, čo si povedal...Voldemortovi.´´ Zašepkala jeho meno a nervózne stisla pery.

,,On - jeho telo leží v Škriekajúcej búde. Išli by ste so mnou a priniesli ho sem? Rád by som, aby sme si uctili jeho pamiatku. Nezaslúži si tam zni...´´

,,Pám Potter, určite by som nenechala Severusa ´zniť ´. Som poctená, že ste si ma zvolili za toho, kto vám pomôže,´´ odpovedala Minerva škrobene. Ovládol ju pocit viny za to, čo všetko zlé povedala a myslela si o Severusovi. ,,Poďte so mnou.´´

Spoločne opustili sálu, kde už mnoho ľudí zaspalo na miestach alebo kvôli zraneniam nemohli odísť domov. Smrťožrúti, ktorí neunikli z boja alebo umreli, boli láskavo odvedený aurormi do Azkabanu. Mier opäť padol na Rokfort. V neprirodzene tichom ránu kráčali k búde, celý nedočkavý, čo tam nájdu až dorazia.

Harry ju viedol do miestnosti, v ktorej boli svedkami Snapeovej smrti, no náhle sa zastavil vo dverách s otvorenými ústami. Minerva si všimla jeho šoku a pretiahla sa popri ňom do miestnosti. Na zemi bola veľká kaluž krvi, no Snapea nikde.

,,Bol tu, prisahám!´´ vykríkol Potter.

Minerva chvíľu váhala. Potter toho v poslednej dobe podstúpil veľa, videl a bol nútený robiť hrozné veci, dokonca sám seba ponúkol smrti. Mohlo by mu preskočiť z únavy? Nejaká halucinácia? Nie, to nebolo možné. Boli schopný argumentovať tým, že tu niekto ležal a pravdepodobne tu aj zomrel. Harry to videl a Voldemort sa k tomu tiež priznal. Tak potom kde bol?

,,Ja vám verím, Potter. No otázkou zostáva, kto zobral jeho telo a prečo?´´

 

Xxx

 

Tma bola jeho priateľom. Už odmala dával Rabastan Lestrange prednosť tme pred svetlo, obrazne aj fyzicky. Denné svetlo teraz silno svietilo na tomto opustenom, schátralom hrade, kde sa on a ďalší Smrťožrúti kedysi stretávali s Temným pánom, ešte pred tým, než ho zabilo to decko. Ešte pred tým, než začalo byť všetko také šialené. Uložil svoje vyziabnuté telo na chladné kamene a zaškúli, pri spomienke na minulú noc.

Bitka išla zo začiatku dobre a určite by boli vyhrali, keby im Temný pán neprikázal ustúpiť, aby dostali Pottera. Keď zaútočili druhý krát, počet obrancov Rokfortu sa nečakane zvýšil. Za veľmi krátku dobu prišli Smrťožrúti o mnohých dobrých mužov a už bolo nemysliteľné, aby vyhrali - bolo to priam nevyhnutné napriek tomu, že Temný pán bojoval s nimi.

Poslednou kvapkou bolo, vidieť vlastného brata Rodolphusa padnúť pod dvomi kliatbami. Rabastan nevedel, čo to bolo za kliatby a jediné, čím si bol istý bolo, že padol a v dohľade nevidel žiadnych ich spoločníkov. Urobil jedinú racionálnu vec, aby sa vyhol smrti a pekelnému Azkabanu; utiekol. Bežal cez obrov, ktorí sa ho snažili rozdrviť, cez kentaurov, ktorí ho chceli zastreliť a jačiaci dav, ktorý ho chcel zlynčovať. Nezastal, pokým neprekročil hranice Rofortu a mohol sa premiestniť.

Táto zrúcanina mu napadla ako prvá a zároveň bola jediným miestom, o ktorom si bol istý, že tu ho aurori nebudú hľadať. Zrúcanina vyzerala ešte spustnutejšie takto na dennom svetle než v noci, ale aspoň bola bezpečná.

,,Rabastan!´´

Oslovený sa takmer pomočil od šoku, keď sa otočil aj s prútikom v ruke.

,,Do riti Nott, skoro som sa posral od strachu.´´ Sklonil prútik a postavil sa.

Nott stál za ním a uškŕňal sa. Hoci bol o niekoľko rokov mladší než Rabastan, ten rok v Azkabane na ňom bol viditeľný. Mal vyziabnutú tvár a vyzeral staršie než muž, ktorý strávil v Azkabane podstatne dlhší čas.

,,Som rád, že nie som jediný, kto sa dostal preč,´´ povedal Nott a sadol si vedľa druhého muža.

,,Ako skončil boj?´´ spýtal sa váhavo Rabastan. Ak Smrťožrúti vyhrali proti tej presili, Temný pán ho príšerne potrestá za jeho zbabelosť. Raz keď išiel do Azkabanu, veril, že ho jeho pán okamžite oslobodí, ale vôbec to tak nebolo. Neprežil by, keby sa tam znovu dostal. Pán to snáď pochopí. Nie, nezaujímalo ho to, vôbec sa nestaral. A to bol ten problém!

Nott trochu previnilo pokrčil ramenami. Zjavne si myslel to isté.

,,Bolo to veľmi zlé. Nemohli sme vyhrať...´´ Nervózne si kusol do pery. ,,Bojím sa ísť domov v prípade, že by ho strážili aurori. Rovnaké to je aj so sýdlom Malfoyovcov.´´

,,Musíme to zistiť. Ak nás dostane Temný pán...´´ Nemusel to dokončiť. ,,Musíme sa zamaskovať a ísť do Zašitej uličky a tam zistiť, čo je nové. Tam rozhodneme, čo ďalej.´´